✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Láska, spolužitie a neumyté riady očami ekonómie

Paula Szuchman, Jenny Anderson: Vzťahonómia
Americké autorky použili ekonómiu, aby dali do poriadku vzťahy, manželstvo a to, kto bude doma umývať špinavé riady. Ich kniha, ktorá aplikuje ekonomické poučky na každodenný partnerský život, získala v Spojených štátoch cenu za najlepšiu publikáciu o partnerských vzťahoch.

Autorky v jednotlivých kapitolách predstavujú desať ekonomických pravidiel a ich nepochopenie ilustrujú na množstve konkrétnych dvojíc. Tie si zo spoločného života v horšom prípade spravili peklo, v lepšom sa zbytočne ukrátili o veľkú porciu telesného aj duševného porozumenia, ktoré nám dokážu dlhodobé vzťahy a manželstvo poskytnúť.

Ako ukazujú, rozum nemusí byť nepriateľom lásky, práve naopak, pri pochopení niekoľkých základných pravidiel dokáže udržiavať jej plameň. Samé boli pri písaní knihy a rozhovoroch so stovkami respondentov prekvapené, aká dokáže byť ekonómia užitočná aj mimo bežného rámca, ekonomické zákony a ich porušovanie sa zrazu vynárali odvšadiaľ. Spojenie lásky a ekonómie môže vyznievať cynicky, ale výsledkom je pravý opak: veľmi ľudská a vtipná kniha, ktorá vás dokáže nielen rozptýliť, ale v mnohom aj pomôcť.

OBSAH:
1. Deľba práce, alebo prečo by ste mali umývať riad
2. Averzia voči strate, alebo prečo býva ráno múdrejšie večera
3. Ponuka a dopyt, alebo ako sa častejšie milovať
4. Morálny hazard, alebo príliš cenný vzťah, aby skrachoval
5. Stimuly, alebo ako donútiť robiť vášho partnera, čo chcete
6. Niečo za niečo, alebo umenie povzniesť sa
7. Informačná asymetria, alebo prečo by ste sa mali priznať
8. Prechodná voľba, alebo ako byť dobrým... keď na to vyjde čas
9. Bubliny, alebo ako sa mať dobre
10. Teória hier, alebo ako vám Chruščov a Kennedy zlepšia vzťahy

RECENZIE:
„Praktické, uveriteľné a zábavné… Hneď ako som knihu dočítala, pustila som sa do experimentovania na svojom manželovi.”
Gretchen Rubin, autorka The Happiness Project

„Kniha vychádza z dôkladného výskumu, robí ekonómiu zábavnou a može zachrániť nejedno manželstvo.”
James Pressley, Bloomberg

„Presvedčivá a nápaditá ukážka toho, ako môže ponurá veda pomôcť prekonať partnerské nezhody.”
– The Washington Post

Ukážka textu z knihy

Deľba práce
a tretí pár zistil, že aj špecializácia, podobne ako manželstvo, podlieha zmenám.

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA č. 1
Hráči: Erik a Nancy

Erik a Nancy nepoznali Davida Ricarda, keď sa do seba zamilovali a rozhodli sa uzavrieť manželskú zmluvu. Nepoznali ani teóriu komparatívnej výhody a keby aj na nejakom večierku prišla do reči – čo sa, samozrejme, nikdy nestalo – pravdepodobne by ju úplne prehliadli. Erik pracoval ako fotograf pre štýlový časopis o varení a Nancy bola dizajnérkou rady tínedžerských odevov pre jednu z amerických predajných sietí s odevmi, ktorú nájdete v každom nákupnom centre v Spojených štátoch. Viac ako ekonomicky premýšľali umelecky.
Avšak celkom paradoxne ekonómia – veľmi zlá ekonómia – dominovala v ich spoločnom živote. Bez toho, aby si to uvedomili, sa stali prípadovou štúdiou v texte o tom, ako nesprávna deľba práce môže narušiť inak veľmi harmonický vzťah. A to preto, že Erik a Nancy si prácu nedelili podľa toho, kto bol v jednotlivých úlohách lepší, ale podľa toho, čo považovali za spravodlivé. A spravodlivé v ich očiach bolo striktné rozdelenie na polovicu.
Všetko si rozdelili na polovicu. Mali spoločný bankový účet, na ktorý im každý mesiac chodili približne rovnaké výplaty a z ktorého si oni prevádzali na svoje osobné účty každý sumu v tej iste výške, s ktorou potom naložili, ako chceli. Mali kríženca menom Mušu, ktorého na striedačku každé ráno venčili. Keď Erik varil, Nancy upratovala. Keď varila Nancy, upratoval Erik. Striedali si pranie, platenie účtov, telefonáty svokrovcom, vynášanie smetí. Erik umýval kúpeľňu na poschodí, Nancy tú na prízemí.
Nezainteresovaní by z pohľadu na tento systém usúdili, že Erik a Nancy sú dokonalou modernou dvojicou. Ich priatelia sa nadchýnali nad tým, ako popierajú stereotypy – Erik vie používať mop! Nancy mu dáva toľko priestoru! Je taký láskavý a prispôsobivý! Nancy chodieva do Baumaxu bez neho!
Celé to malo len jeden háčik – Erik a Nancy neboli šťastní.

Problém: Manželstvo rozdelené na polovicu
Dáme vám hádanku – nájdite jeden úspešný podnik, v ktorom zamestnanci pracujú rovnaký počet hodín a robia rovnaký objem práce za rovnakú mzdu.
Stále premýšľate?
To preto, že okrem výrobných liniek takýchto podnikov veľa neexistuje.
Od obchodu s potravinami, kde chodievate nakupovať cez banku, v ktorej máte účet až po webovú stránku, kde čítate správy, sa všetky podniky riadia špecializáciou. Zamestnanci sú poverení svojimi úlohami, ktoré vyžadujú rôzne typy odbornosti a dostávajú vyššie či nižšie platy. Obchodníci s cennými papiermi dokonale poznajú trhy s cennými papiermi, obchodníci s akciami sa vyznajú lepšie na akciových trhoch. Sú tu ľudia, ktorí predávajú reklamu, ktorá sa objavuje na webovej stránke Wall Street Journal a ľudia, ktorí píšu články a ani jedni veľmi dobre nevedia, čo tí druhí celý deň robia.
Skúste si predstaviť, čo by sa stalo, keby tí ľudia z reklamného začali polovicu času tráviť písaním článkov a reportéri by pol dňa predávali inzerciu – samozrejme v mene spravodlivosti. Bola by to katastrofa.
Model špecializácie sa uplatňuje aj v makroekonómii. Niektoré krajiny pestujú banány, iné vyrábajú autá a ďalšie dizajnérske oblečenie.
Rovnaká logika sa dá uplatniť aj na manželstvo. Trvaním na „spravodlivej“ deľbe práce Nancy a Erik stvorili monštrum. Keď sa sústredíte na presné delenie na polovicu, niektoré každodenné veci začnú pôsobiť až príliš rovnostársky.
Napríklad, keď kôš so špinavou bielizňou praská vo švíkoch
a vyčerpaná Nancy povie Erikovi, ktorý práve hľadá na internete súčiastky do svojho starého fotoaparátu: „Ja som prala minule, teraz je rad na tebe.“
Alebo keď sa Erik pri krájaní cibule na jahňací tajine pozrie na Nancy pozerajúcu televízny seriál Zákon a poriadok a pomyslí si: „Počkať, prečo sa tu trápim s nejakým komplikovaným jedlom, keď ona vždy urobí špagety so syrom?“
Alebo, keď raz mali prísť na návštevu Nancyini rodičia a ona sa s Erikom celý deň nevedela dohodnúť na tom, či sa jeho upratovanie
pracovne ráta medzi „domáce práce“ rovnako ako jej umývanie podlahy v celom dome, keďže podľa Nancy jeho pracovňa nie je v „spoločnom priestore“.
Takto vyzeral život u Nancy a Erika. Jeden druhého neustále pozorovali, počítali koľko pracuje a premýšľali, kto spravil viac či menej, ktorý z nich zaostáva, zvoniac na poplach, keď to začalo vyzerať, že misky váh nie sú v absolútnej rovnováhe. „O všetkom sme sa hádali,“ povedala Nancy. „Strávili sme toľko času hádaním sa, kto spravil viac a na kom je rad, aby vysypal smeti, že je zázrak, že sme vôbec niečo nakoniec spravili.“
„Dostalo sa to až tak ďaleko, že keď som utieral prach a videl som, že Nancy si lakuje nechty, nechal som prachovku prachovkou a šiel som si pozrieť e-maily, len aby som nerobil viac ako ona,“ povedal Erik.
Ku kuchynským dverám nalepili dva zoznamy s domácimi prácami a pravidelne ich kontrolovali, aby sa uistili, že ani jeden z nich nepodvádza.

Ako vidíte, na „základnom zozname“, ktorý spísala Nancy, sa ešte aj otváranie pošty ráta medzi domáce práce. V skutočnosti, keď si Nancy uvedomila, koľko času trávi čítaním pošty, rozhodla sa, že jediné spravodlivé riešenie je poveriť Erika ustielaním postelí.
Erik sa nenechal zahanbiť a vytvoril „podrobný zoznam“, do ktorého zahrnul aj jednorazové činnosti. Tieto totiž zvyknú byť intenzívnejšie a časovo náročnejšie. Erik považoval za nesmierne šikovné rozdeliť úlohy na svojom zozname do troch kategórií – „ľahké“, „ťažšie“, „otravné“, aby si Nancy nemyslela, že sú na ňom len tie najbanálnejšie z domácich prác.
Erik a Nancy si akýmsi spôsobom uvedomovali, že pokiaľ ide o domáce práce, sú, pekne povedané, malicherní, ale paranoja ich opantala natoľko, že na zdravý rozum zabudli. Nancy sa desila toho, že sa z nej stane stereotypná „manželka v domácnosti“, ktorá za svojho manžela robí všetko – čo mala možnosť sledovať celé detstvo na svojej matke. A čo z toho jej matka mala? Chorú chrbticu a manžela, ktorý sa nikdy za nič ani nepoďakoval.
Erik mal strach, že sa pre Nancy stane samozrejmosťou. Tiež si so sebou niesol zlé spomienky na minulosť – bývalé priateľky, ktoré zneužívali jeho miernu povahu a chceli od neho, aby sa podriaďoval každému ich rozmaru. Nancy taká nebola, ale zlé spomienky sú zlé spomienky a on sa mal stále na pozore.
Neustále sa pozorovali a počítali, a tak sa prejavovali len tie najhoršie stránky ich pováh. Erik a Nancy sa postupne začali meniť na Ala a Peg zo seriálu Ženatý so záväzkami.
Porovnávanie nie je jediným problémom delenia domácich prác na presnú polovicu. Medzi ďalšie nepríjemnosti patrilo to, že jednotlivé činnosti ich nebavili rovnako. Napríklad Erik neznášal prechádzky so psom. Čo mohlo byť nechutnejšie než zbieranie psích hovienok? Nancy prechádzky brala ako meditáciu, ako príležitosť zrelaxovať. Pokiaľ šlo o pranie, Erik nástojil na tom, aby sa biela a farebná bielizeň prala osobitne. Nancy prala všetko dokopy, čo Erika vedelo veľmi rozčúliť.
Tak prečo Nancy prala a Erik chodil na prechádzky so psom?
Ak by ste sa opýtali ich dvoch, nevedeli by vám odpovedať. My sme im túto otázku položili a takto zareagovali:
Nancy: „Erik len nevie pochopiť, že prechádzky so psom môžu byť príjemné. A tiež si myslí, že ak sa bude stále sťažovať, tak nakoniec ustúpim a budem s ním von chodiť sama. A to nedopustím. Zdá sa mi zaujímavé, že má pocit, že si môže užívať všetky výhody toho, že máme domáceho miláčika bez toho, aby pre to niečo urobil.“
Erik: „Triedenie oblečenia by Nancy zabralo asi dve minúty. Dve minúty! Ale nie. Ona to robiť nebude. Akoby sa snažila, aby som nakoniec prával iba ja. V žiadnom prípade. Na toto jej nenaletím.“
Erik a Nancy sa kedysi považovali za „partnerov“, ktorí trávia život spoločne, otvárajú svoje svety jeden pre druhého a vytvárajú si silné putá. Ale celý ten čas sa nesprávali ako partneri, skôr ako účtovníci. A to jednoducho nie je dobré. Ani podľa ekonómie.

Riešenie: Špecializácia a komparatívna výhoda
Erik a Nancy sa museli vrátiť späť k ekonomickým koreňom manželstva. Manželstvo ako inštitúcia celé storočia prosperovalo vďaka špecializácii partnerov. Manželia a manželky robili to, v čom mali komparatívnu výhodu. Manželia sa špecializovali na predávanie encyklopédií a popíjanie Martini. Manželky sa sústredili na hrnce a potláčanie zúrivosti. Akoby sa mohli hádať
o tom, na kom je rad, aby vypral, keď manžel nebol celý deň doma a kocku lúhu by nerozoznal od kameňa?
Za ostatných päťdesiat rokov sa zmenilo nielen trhové hospodárstvo, ale aj inštitúcia manželstva. Technologické inovácie ako práčky na pranie uľahčili ženám život a tie už nemusia celé dni tráviť pláchaním bielizne. Predajne s oblečením odbúrali nutnosť
šiť. Zmrazené potraviny a mikrovlnné rúry znížili množstvo času potrebného na prípravu večere. Ženy sa začali masovo realizovať na trhu práce, zatiaľ čo muži sa museli naučiť starať o domácnosť, pripraviť si z času na čas večeru a vymeniť plačúcemu dieťaťu plienku.

Manželstvo, ako povedali ekonómovia Betsey Stevensonová
a Justin Wolfers, sa začalo meniť z „priestoru spoločnej výroby na priestor spoločnej spotreby.“ Keďže kedysi sa muž a žena museli zobrať, pretože to bolo nevyhnutné, dnes tak robia, pretože chcú. „Moderné manželstvo je o láske a priateľstve,“ píšu Stevensonová a Wolfers. „O väčšinu z toho, čo život prináša, sa je najlepšie s niekým podeliť. Či už sú to také jednoduché radosti ako potešenie zo spoločne pozretého filmu alebo spoločnej záľuby. Prípadne spolupatričnosť s nejakou širšou komunitou, napríklad nejakou cirkvou. A nakoniec je to akýsi spoločný projekt, ktorým je výchova detí. Aby sme sa však vrátili k jazyku ekonómie – kľúčovými sú dnes doplnky spotreby, teda činnosti, ktoré sú nielen príjemné, ale sú príjemnejšie, keď pri nich človek nie je sám.“
Takže teraz sa do manželstva hrnieme, pretože je to zábava.
A je! Niekedy. Ale stále treba robiť veľmi veľa vecí a problémom je, že táto práca už nie je tak jednoznačne kategorizovaná. Kto sa bude starať o dom, o deti, účty, celý manželský podnik – ako tú prácu rozdeliť – sa stalo veľkou neznámou. Napriek pokroku, ktorý sme dosiahli, sa ešte stále mnohí z nás správajú ako Erik a Nancy – stále sa naťahujú, kto bude umývať riad.
Ak sa vám zdajú hádky kvôli neumytému riadu malicherné, zamyslite sa nad týmto: v roku 2007 americké Pew Research Centre urobilo prieskum, v rámci ktorého hľadalo odpoveď na otázku, vďaka čomu manželstvo funguje. Odpoveďou číslo jeden bola vernosť, na druhom mieste skončil sex. To dáva zmysel. Ale na treťom mieste, ďaleko pred všetkým ostatným vrátane detí, peňazí a náboženstva, sa ocitla pomoc s domácimi prácami.
Potvrdzuje to aj iný výskum. Podľa výskumu Boston Consulting Group medzi pracujúcimi ženami z roku 2009 sú druhým najčastejším dôvodom hádok medzi partnermi domáce práce.