Autor gótskych (Getica) a rímskych dejín (Romana), spísaných okolo roku 550 nl, stojí na pomedzí medzi dvoma epochami. O jeho životných osudoch nie je veľa známe okrem faktu, že sa sám hrdo hlásil k príslušnosti ku germánskemu kmeňu Gótov.
Jeho dejiny Gótov prinášajú mnoho unikátnych informácií o histórii tohto kmeňa a možno ich zaradiť po bok obdobných „národných histórií“ (napr. Paula Ciacona či Gregora z Toursu). Napriek určitým obmedzeniam spočívajúcim v množstve myšlienok a neprávd, ktoré autor do diela vložil, ide o zásadný a nenahraditeľný prameň na skúmanie doby tzv. sťahovania národov.
V prípade ranej histórie Gótov je Jordanes dokonca naším jediným naratívnym zdrojom. Oba spisy môžeme zároveň vnímať aj ako neoceniteľné očité svedectvo o hlbokej premene sveta, kultúry i spoločnosti na sklonku rímskeho staroveku a nástupu európskeho stredoveku.

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.